Témy

Existujú anjeli? - ako to teda s tými bytosťami vlastne je?

Rozhovor s Emilom Pálešom

Blížia sa Vianoce, obdobie, kedy máme aspoň chvíľku čas pozastaviť sa v rýchlom životnom kolobehu a rozmýšľať, cítiť, vnímať viac druhých okolo seba. Pohoda a harmónia sa pomaly vkráda do našich obydlí, sviatočnejšia nálada čoraz viac zaplavuje naše duše. Začíname chodiť po obchodoch a hľadať darček pre našich blízkych. Všímame si sviatočné výzdoby, navštevujeme viac než zvyčajne chrámy pokoja a lásky - kostoly. Práve v tomto období si môžeme všimnúť, že každý náš krok sprevádzajú po meste vo výzdobách anjelíčkovia, na vianočných pohľadniciach, servítkach, baliacich papieroch tiež. Prečo? Aký symbol predstavujú? A odkiaľ sa vlastne vzali?

Anjeli sú súčasťou ľudskej kultúry vlastne odjakživa. A to nielen náboženskej. Vo vyše 30 jaskyniach západnej Európy môžeme nájsť desať až pätnásť tisíc rokov staré nástenné kresby bytostí s mystickou gloriolou nad hlavou, alebo s krídlami . Existujú vo všetkých kultúrach a vo všetkých kútoch sveta už celé ľudské dejiny. V dobe osvietenstva ich na chvíľu ľudský rozum vytlačil až na hranice temného stredoveku, ale z ľudských snov a umeleckej tvorby vlastne celkom nezmizli nikdy.

Akoby opodiaľ čakali, že raz príde opäť doba, kedy sa im bude venovať patričná pozornosť. A tá doba už prišla. Čoraz viac ľudí o nich píše, vníma ich, komunikuje s nimi. Moderní psychológovia a zarytí materialistickí vedci to síce nazývajú schizofréniou, ale duchom čoraz viac prebudení ľudia tvrdia svoje: bytosti z iných subtílnejších sfér existujú a prestupujú našu fyzickú úroveň bytia . Človek duchovne vyvinutý, je schopný "naladiť" sa na tieto jemnejšie sféry a dokáže zachytávať informácie od inteligentných bytostí, ktoré ju obývajú. Existujú teda anjeli, ktorí nás sprevádzajú po celý život a sú ochotní radiť nám a pomáhať, keď máme o ich rady záujem? Aj tu stoja proti sebe dva tábory vedcov, výskumníkov a osvietencov. Jedni tvrdia, že anjelské vízie sú iba sebareflexie, niečo, čo vytvárame vlastnou predstavou. Druhí im oponujú, že anjeli sú skutočné duchovné bytosti energetickej podstaty a existujú i nezávisle od nášho vedomia, či vnímania v iných rovinách vesmíru, než akú obývame my. Sú údajne stvorení z jemnejšej látky, ktorá je naším fyzickým zmyslom nezachytiteľná. Je ich možné vidieť alebo cítiť "vytrénovaným" či prebudeným mimozmyslovým vnímaním.

Chcela som sa o nich dozvedieť viac a tak som zašla za človekom, ktorý sa " angelológii" (náuka o anjeloch) venuje už desať rokov. RNDr. Emil Páleš, CSc. skúma tento fenomén z pohľadu vedca a bádateľa. Snaží sa prísť na to, či na starej tradíci o anjeloch ako duchovných bytostiach, ktoré nás ovplyvňujú, je niečo pravdy. Či naozaj máme pri sebe ochranné duchovné bytosti nielen my, ale aj príroda a všetko živé. Preto som ho považovala za kompetentného odpovedať mi na množstvo otázok, ktoré mi vírili hlavou pri pomyslení na anjelov.

* Blíži sa čas Vianoc, vtedy je vraj v našej blízkosti najviac anjelov, prečo práve v tomto období?

V čase zimného slnovratu je nám duchovný svet skutočne bližšie, človek je od neho vo svojom vnútri oddelený takpovediac len tenkým závojom. Vnímaví ľudia pociťujú atmosféru lásky a posvätnosti, ktorú nazývame svätými nocami. To nie je len vec kultúrnej tradície; ide o to, že spolu s premenami viditeľnej, vonkajšej prírody sa aj v neviditeľnej prírode odohrávajú ozajstné zmeny, ktoré ľudia podvedome vnímajú ako zmeny duševných nálad.
Kedysi sa hovorilo, že každé ročné obdobie má svojho archanjela. Napríklad archanjelom jesene bol Michael, ktorý vlieva ľudskej duši odvahu a jasnosť myšlienok. Preto sa vlastne vtedy začína školský rok. Na týchto premenách duševných nálad počas ročného kolobehu, ktoré sú všetkým ľuďom viac-menej spoločné, sú založené náboženské sviatky.

* Existujú teda anjeli?

Existujú, len si ich netreba predstavovať naivne, detinsky, ako bacuľaté detičky s krídelkami.

* Ale práve s tými krídlami zobrazujú anjelov už od predkresťanských čias. Majú potom, či nemajú krídla?

Anjel je čisto duchovná bytosť; nemá fyzické telo, ani krídla. Ale keď sa chce anjel prejaviť človeku, urobí to tak, že hýbe jeho obraznosťou; vnukne mu obrazy, ktoré svojou formou zodpovedajú významu toho, o čo ide. A anjeli žijú práve v tom elemente, ktorého pôsobením evolučne vznikli u vtákov krídla – preto je symbol krídel správny. Žijú v éterickej sfére Zeme, rovnako ako my žijeme v jej fyzickej sfére. Nemôžu tak pôsobiť bezprostredne na našu fyzičnosť, ale na našu predstavivosť alebo na životné procesy v našom tele a v ostatnej prírode áno.

* Ak mi dajaká duchovná bytosť vnukne nejaký obraz, napríklad v snoch, ako viem, že ten obraz nestvorila moja vlastná predstavivosť? Nie sú potom tieto zážitky anjelov len výtvorom našej psychiky?

To sa musíte naučiť rozoznávať. Väčšina myšlienok, ktoré máme, sú naše vlastné, ale nie všetky. Pozrite sa, dám vám takýto príklad. Pred asi dvadsiatimi rokmi letel orchester Gustáva Broma hrať do Mníchova. Jeden člen dostal na letisku nutkavý intuitívny pocit, že nesmú letieť. Samozrejme, že na to nikto nebral ohľad. Tento človek preto vyzbieral od všetkých letenky, pod zámienkou, že je to potrebné kvôli pasovej kontrole, a za rohom ich spálil. Len si to predstavte, letenky pre celý orchester, koľko peňazí to asi stálo? Lenže to lietadlo naozaj spadlo! Keď sa zamyslíte nad takýmito udalosťami, nevyhnete sa záveru, že tu jestvuje nejaká inteligencia, ktorá vidí aj do budúcnosti.

* Tak prečo tá inteligencia neupozornila aj všetkých ostatných? Má každý človek svojho anjela strážneho, ako to učí cirkev?

Veď možno upozornila aj ďalších, ktorí sa z nejakých dôvodov nerozhodli letieť v ten deň, ale inokedy, a možno ani nevedeli prečo. Dnes je veľmi málo ľudí, ktorí berú svoje vnútorné pocity tak vážne, aby sa nechali viesť intuíciou. Sme naučení prehliadať náš vnútorný svet ako niečo, čo nemá vôbec žiadnu objektívnu hodnotu, ale to je chyba. Keď sa niekto takto vnútorne zabední a chce sa jednostranne riadiť iba pozemským rozumom, tak mu ani duchovný svet nemôže pomôcť.

* Mohol by teda každý z nás komunikovať s anjelmi? Dá sa to naučiť?

Dá. Ale vyžaduje si to veľké poznanie a dlhú prax. Sebaovládanie. A veľkú duševnú čistotu. Ak máte podvedomie plné osobných vášní, strachov a malicherných túžob, tak to nejde. Akýkoľvek duchovný vnem sa potom skresľuje, mieša sa s vašimi vlastnými duševnými poryvmi, a vy nemôžete rozoznať jedno od druhého. Tu ide o veľmi subtílne dojmy. Vyžaduje si to schopnosť stvoriť v sebe dokonalé, hlboké ticho a pokoj. Pokojnú hladinu, ktorá sa zmení na zrkadlo, oko, vnímací orgán duchovného sveta. Rozbúrená hladina je ako krivé zrkadlo. Alebo je to ako keby ste mali rozoznať tichý šepot v miestnosti, kde hraje rocková kapela.
Priemerný človek sa nikdy, za celý život neupokojí, nenájde odvahu hľadieť pokojným okom do svojho vnútra. Pri takých cvičeniach, pri meditácii totiž začnú z podvedomia vystupovať všetky dávno vytesnené komplexy, strachy, výčitky, pocity viny a potlačené túžby. Preto sa niekedy hovorí, že bránou do duchovného sveta je zrkadlo. Ním prejdú len čistí a statoční, ostatní v zdesení utečú sami pred sebou. Musíte mať čisté svedomie alebo veľké odhodlanie vo svojom živote všetko odčiniť.
Takže spojenie s duchovným svetom nie je len otázka nejakého triku, ktorý sa niekde dočítate alebo vám ho niekto prezradí. Je to skôr otázka vašej morálnej kvality, toho, ako žijete. Ten, pre koho je jeho osobný život, jeho osobné dobro na prvom mieste, jednoducho s anjelmi komunikovať nemôže, aspoň nie vedome. Neuvedomele je svojím anjelom vedený každý; a k akémusi presvitnutiu do vedomia dochádza u bežného človeka len vo výnimočných chvíľach, keď ho krízová situácia v živote primäje k nejakému mimoriadnemu, opravdivému vzopätiu vôle. Inak sú tieto bytosti príliš vznešené, než aby sa dalo na ne lúskať prstom. Majú inú prácu, ako chodiť zabávať zvedavcov pri špiritistických stolčekoch.

* Poznám jasnovidky, ktoré sprostredkujú ľuďom správy od ich strážnych anjelov. Aspoň to tak tvrdia. Ako majú ľudia brať tieto informácie?

Aj ja poznám. Ale tu ide do veľkej miery o sebaklamy. Choďte k piatim jasnovidkám a dozviete sa päť rôznych odkazov, takže vám to aj tak nepomôže rozhodnúť sa. Ľudia sú totiž ohromení tým, že taká jasnovidka vycíti všeličo z vašich tajností a niekedy správne predpovie aj blížiace sa udalosti. Myslia si, že potom musí niečo vedieť aj o Bohu, duchovných svetoch, zmysle vesmíru a podobne. V tomto prípade ide o senzibilov, ktorí vnímajú sféru osobných myšlienok a pocitov; taká jasnovidka vám povie aj pravdu ale aj to, čo ste si v kútiku duše želali, a rozoznať medzi jedným a druhým nedokáže ani ona sama. Dobrý senzibil číta osobné podvedomie; ale tým je aj vymedzená sféra jeho kompetencie. Keď sa toto zamieňa za nejaký hlas boží, svätého ducha, Krista a podobne, vznikajú veľké sebaklamy. Poznávať objektívneho ducha, teda sféru tých bytostí, ktoré skutočne pôsobia ako tvorivé sily a riadiace inteligencie v prírode, v dejinách a v ľudských osudoch, to je niečo úplne iné.

* Čítala som, že anjelské bytosti sú rozdelené do rôznych sfér pôsobenia a že i medzi sebou majú akési vývojové stupne. Môžete nám o tom čosi povedať?

Áno, v stredoveku bolo najpopulárnejšie delenie, ktoré v piatom storočí zostavil Dionýzios Areopagita. Rozdelil anjelov na tri hierarchie, každú po troch anjelských chóroch. Prvú, najvyššiu hierarchiu tvoria serafovia (duchovia lásky), cherubovia (duchovia harmónie) a tróny (duchovia vôle). Druhú hierarchiu tvoria panstvá (duchovia múdrosti), sily (duchovia pohybu) a mocnosti (duchovia formy). A najnižšiu, tretiu hierarchiu tvoria kniežatstvá, archanjeli a anjeli.
Každý chór má iné úlohy. Najznámejšou úlohou anjelov, i keď nie jedinou, je, že sú ochrannými duchmi ľudí - jednotlivcov. Duchovia národov alebo iných veľkých skupín ľudí pochádzajú z chóru o jeden rád vyššieho, spomedzi archanjelov. Ku kniežatstvám patria tzv. duchovia času. Sú to bytosti, ktoré inšpirujú celé dejinné, kultúrne obdobia. K chóru síl patria tzv. skupinové duše zvieracích druhov a k chóru panstiev skupinové duše rastlín. Celá druhá hierarchia pôsobí takto v prírode a celá tretia v kultúrnom dianí, v dejinách.

* Tak tomu verila stredoveká Európa. Ale čo dnes? Má angelológia miesto v modernom vedeckom svetonázore?

Pozrite, to nebola len stredoveká Európa, ktorá tomu verila. V Európe napríklad písali učenci, takí ako opát Trithemius, že v rokoch 817-1171 vládol archanjel Rafael ako duch času. Rafaelovým symbolom je kaduceus, palica obtočená dvoma hadmi a na konci okrídlená. V tom istom čase si hovorili americkí indiáni, že žijú v období, kedy prišiel Quetzalcoatl, Operený had. Uctievali ho Toltékovia, ktorí boli vtedy dominantnou kultúrou v Mexiku. Rafael vraj naučil ľudí lekárstvu, dal im písmo, kalendár a rôzne iné vedomosti a výdobytky. To isté hovorili indiáni: že Operený had bol civilizátorom Strednej Ameriky. Ako to vedeli?
Trithemius písal, že v roku 1171 rafaelské obdobie skončilo a začalo obdobie Samaela, čo je archanjel smrti. A indiáni? V roku 1179 vraj Operený had odišiel, preto toltécka civilizácia zanikla. Namiesto neho prišiel krvavý Huitzilopochtli, boh vojny, národný boh Aztékov, ktorým dopomohol na ďalšie tri storočia k nadvláde nad Mexikom. Čo si myslíte, ako je to možné?

* Indiáni vedeli o striedaní duchov času?

Pravdaže, a medzi predkolumbovskou Amerikou a Európou vtedy nebol žiaden podmorský kábel alebo družica, kadiaľ by si posielali správy. A keby aj, Mexičania by určite nezosadzovali a nedosadzovali svojich bohov podľa nejakých klebiet z Európy. Tu ide o to, že Samael skutočne vystriedal Rafaela niekedy koncom 12. storočia a ľudia všade na svete pocítili, že sa zmenila duchovná atmosféra Zeme.
Takých javov je v dejinách veľa. Nemecký filozof Karl Jaspers napríklad poukázal na to, že okolo 6. storočia pred Kristom sa naraz objavili veľkí mudrci. V Číne Konfucius a Lao´c, v Indii Buddha, v Iráne Zarathuštra, v Izraeli proroci a v Grécku filozofi. Vie sa, že prišli naraz, že nevedeli o sebe navzájom – a predsa učili rovnaké hlavné myšlienky! Už stopäťdesiat rokov sa nad tým špekuluje, ale nikto nevie, ako je to možné.

* Vy viete ako?

Ako? Veď títo mudrci to sami jasne povedali, odkiaľ majú svoju múdrosť. To nie je až taká záhada. Sokrates hovorí, že ho viedol jeho daimonion, vnútorný hlas. Ale v poslednej rozprave pred smrťou doznáva, že to bol Apollón, boh slnka, ktorý ho inšpiroval. A Apollón je tá istá bytosť, ktorá sa neskôr v kresťanstve premenovala na Michaela, archanjela slnka. Videnie Michaela mal v tom istom čase aj prorok Daniel. A Zarathuštru tiež poslal boh slnka, Ahura Mazda. Michael sa stal skutočne v roku 600 pred Kristom duchom doby. Už som o ňom povedal, že je to ten archanjel, ktorý posilňuje a zjasňuje myslenie.

* Keby bola vaša teória pravdivá, znamenalo by to prevrat vo filozofii dejín a spoločnosti, vlastne celého nášho svetonázoru, či nie?

Veď to aj je prevrat. Dovoľte ešte jeden príklad, ktorý by to mal objasniť. Duchovná inteligencia Venuše sa kedysi nazývala starým menom Anael. Anael je archanjel, ktorý inšpiruje citový život človeka. Kedysi sa tiež vedelo, že človek sa každých sedem rokov duševne mení, a že Anael súvisí s tou nápadnou premenou, ktorá sa s človekom odohráva okolo 14. roku života, teda v puberte. Psychologickými znakmi puberty sú prebudenie citového života, zamilovanosť, romantizmus, idealizmus a zároveň túžba po slobode, voľnosti, odmietanie autorít a formálnosti.
V starých dobách sa však vedelo aj to, že ten istý archanjel pôsobí pravidelne aj ako duch času a inšpiruje celé dejinné obdobia. Babylončania mali na tom založený kalendár; to vieme z hlinených tabuliek, ktoré sú staré vyše tri alebo štyri tisícky rokov. A keď sa na tieto tabuľky pozriete, kedy vládol Anael posledne, výjde vám 1773-1845. To je obdobie romantizmu! Romantizmus tu nebol náhodou a vôbec sa netýkal iba Európy, ale aj takých odľahlých krajín ako dajme tomu Vietnam. Najväčší vietnamskí básnici boli súčasníkmi európskych romantikov a brali si na mušku aj tie isté námety: veľké city, samovraždy z lásky, vzdor proti konvenciám a požiadavka slobody. V tom istom roku, keď francúzski revolucionári pod heslom „sloboda, rovnosť, bratstvo“ zaútočili na Bastilu, zvrhli prestárly režim aj Vietnamci a nastolili rovnostársku ľudovládu.
Ja som vyslovil hypotézu, že táto emocionálna labilita a vzdor, aké sú typické pre pubertu, by sa mali prejaviť systematicky vo všetkých anaelských obdobiach v dejinách. Teda že v týchto obdobiach by malo byť najviac nepokojov.

* Prijali túto myšlienku okrem vás už aj nejakí nezávislí odborníci?

Moji akademickí kolegovia boli samozrejme k niečomu takému prevažne skeptickí, keď som to predložil. Lenže americký sociológ Sorokin robil podrobnú štúdiu, v ktorej preskúmal všetky zaznamenané povstania a revolúcie v Európe od čias rímskej ríše. A jeho výsledky jednoznačne potvrdili moju hypotézu: vo všetkých anaelských obdobiach je viac nepokojov než inokedy, priemerne až o 50%!
Teraz z toho vznikol určitý šok. Sociológovia aj historici sú prekvapení, pretože doteraz sa pevne verilo, že v dejinách neexistujú a nemôžu existovať žiadne pravidelnosti alebo rytmy. A prekvapenie rastie tým viac, čím viac faktov sa zbiera, ktoré to potvrdzujú. Lee robil analogickú štúdiu pre históriu Číny a vyšlo mu to isté! Vo vývoji jednotlivca sa tieto pubertálne zmeny pokladajú za geneticky naprogramované. Ale rovnaký jav vo vyťahu k celým dejinným obdobiam a paralelne u rôznych rás, ako je biela a žltá, to už z génov vysvetliť nejde.
Ďalší americký antropológ, Kroeber, študoval tzv. kultúrne konfigurácie. Skúmal fakt, že géniovia v dejinách sa neobjavujú pravidelne, ale nerovnomerne, v akýchsi skupinách alebo zhlukoch, viacerí pospolu. Napríklad velikáni klasickej hudby: Mozart, Paganini, Beethoven – boli súčasníci. To isté platí o básnikoch, matematikoch. Veľkí čínski, indickí, arabskí aj európski lekári prichádzali vo vlnách – Hippokrates, Galenos, Avicenna, Čaraka – a tieto vlny, to sú známe obdobia archanjela Rafaela, tradičného inšpirátora medicíny. Farmaceuti majú dodnes v znaku jeho palicu s hadom. To pravdaže už Kroeber nevedel, on iba opísal tieto vlny – vysvetliť ich nedokázal. Jeho práca však potvrdila moje predpoklady do tej miery, že z hľadiska matematickej pravdepodobnosti nie je možné, aby išlo o náhodu.

* Ako ste dospeli k takým objavom? Našepkávajú vám ich anjeli?

Pomohla mi napríklad starobylá symbolika; je v nej skrytá veľká múdrosť. Pochopil som z nej, že tu už pred tisícročiami boli ľudia, ktorí to vedeli lepšie než ja. No bez vlastnej živej skúsenosti a intímneho osobného kontaktu s tými bytosťami, ktoré tú symboliku kedysi inšpirovali, by pravda aj pre mňa zostala trinástou komnatou, rovnako ako pre religionistov, ktorí sa doteraz poväčšinou domnievajú, že ide len o výplody poverčivých primitívov. Skutočnosť je taká, že exaktná veda z tejto odvekej múdrosti už mnohé dávno potvrdila. Ľuďom to iba zatiaľ nedocháza, pretože veda je taká roztrieštená na rezorty, že ľavá ruka v nej nevie, čo robí pravá.

* Desať rokov ste pracovali na „Angelológii dejín“. Kedy bude v kníhkupectvách a čo v nej nájdeme?

Bude to prvý systematický výklad a zároveň dôkaz pôsobenia anjelských hierarchií v dejinách. Obsahuje väčšinu významných udalostí od staršej doby kamennej podnes. Ale i všeličo o rytmoch a pôsobení vyšších hierarchií v prírode. Pretože tie isté bytosti, ktoré inšpirujú kultúrne epochy, viedli kedysi aj veľké geologické obdobia v evolúcii života na Zemi. V príslušných obdobiach potom nájdete veľmi krásne analógie povedzme medzi stavbou rastlinných druhov a architektonickými štýlmi. Barok a rokoko napríklad inšpirovala

tá istá bytosť, ktorá bola duchom času už v kambriu, keď sa vyvinuli lastúrniky. Preto sú tieto štýly založené na lastúre a perle. Kniha by mala byť v predaji už začiatkom budúceho roka.

* Dovoľte na záver ešte jednu otázku. Aký význam má takýto angelologický výskum pre človeka?
Obrovský. Pretože na rozdiel od iných vied z neho bezprostredne vyplývajú morálne podnety pre život. Súčasné spoločenské vedomie je rozštiepené medzi dva póly: medzi vedy, ktoré sú síce objektívne, ale materialistické a amorálne a náboženstvá, ktoré sú tu síce s určitým mravným posolstvom, ale len subjektívnym, a preto sa nemôžu stať spoločným základom pre povznesenie spoločnosti.

Duchovná veda spája oba prvky. Dokáže poznávať skutočnosti, ktoré donedávna spadali výlučne do oblasti osobných domnienok a viery, s rovnakou jasnosťou a istotou ako v exaktných vedách. A to je práve to, čo potrebujeme. Pretože tak, ako bola vedecko-technická revolúcia založená na jasnom a zreteľnom poznaní zákonov mechaniky, chémie, elektriny, tak aj morálna revolúcia musí a môže byť založená len na jasnom a zreteľnom poznaní duchovných zákonov sveta. Na hmlistých a neurčitých predstavách sa žiadna reálna kultúra vybudovať nedá. A to, čo zostalo zo starej múdrosti v cirkvách, je dnes už pre ľudí veľmi vágne a nestráviteľné pre rozvinutejší rozum. Ľudia nikdy nebudú rešpektovať vyššie morálno-duchovné zákony, kým naozaj nepochopia, že sú reálne.

Michelle Mattieligh - uverejnené v časopise Kankán