prihlásenie|registrácia |
0 Nákupný košík
kontakt - mapa - číslo účtu
Menu
Pyramída osobnosti - centrum sebarozvojaPyramída osobnosti - centrum sebarozvoja
Články

Témy

Sila mysle a ducha Vzťahy a láska Šťastie a zdravie Filozofia a mystika Nevysvetliteľné záhady Tajomná história


MYŠLIENKA MÁ SILU MENIŤ NÁŠ OSUD
4.časť: Meditáciou k poznaniu

Pri stíšení a upokojení sa počas meditačného rozjímania objavíme v sebe inú bytosť, ktorá je oveľa chápavejšia a inteligentnejšia ako náš vedomý intelekt (existujúci iba dovtedy, kým funguje náš mozog). Je to nesmrteľný duch, ktorý čaká, kedy ho necháme pôsobiť a žiť v tomto svete prostredníctvom nášho fyzického tela a jeho zmyslov, aby sme sa s jeho pomocou zdokonaľovali a zobudili v sebe tvorivosť a intuíciu.

Ak sme počiatočné fázy meditovania už zvládli (v predchádzajúcej časti opísanou relaxáciou tela, upokojením mysle a jej prečisťovaním), môžeme ďalej pokračovať tvrdou prácou na zdokonaľovaní našej povahy. Až potom môžeme kdesi na konci tejto dlhej cesty okúsiť sladkasté plody poznania, poprípade zažiť pravdu o nás samotných - osvietenie.

Aby sme zažili meditáciu - ako stav pokoja, cez ktorý sa dopracujeme k nejakým zážitkom prinášajúcim poznanie, musíme ju trpezlivo trénovať. Pritom však nikdy nevieme, či sa dopravujeme k uspokojivým výsledkom. Je to obdobné, ako sa učiť hre na hudobný nástroj. Niekto, kto má lepšie umelecké vlohy, zvládne ho šikovne, druhý si musí každé cvičenie "dlhodobo oddrieť" a ešte sa samotným majstrom nemusí stať.

"Odhalenie ľudského duchovného Ja sa odohráva v naprostom tichu
bez chvály sveta. Hlbšie a hlbšie musíme prenikať so sústre-
denou mysľou, než vstúpime do ríše, kde vládne tento požehnaný
mier. Veľký mier zaplaví zvoľna vašu vnútornú bytosť,
zvláštne sväté ticho bude stále viac a viac preciťované..."
(Paul Brunton)

Prirodzené premeny na duchovnej ceste

Koho materialistické vnímanie života dostatočne nenaplňuje, pociťuje akúsi prázdnotu, ktorú chce niečím zaplniť. A tak začne človek hľadať čosi viac, než čo ponúka táto spoločnosť a vydáva sa na duchovnú cestu. Kým človek príde do jej cieľa, musí prejsť mnohým premenami (prirodzenými vývojovými štádiami). Tie mu postupne cez osobné skúsenosti odhaľujú ukryté hlbšie poznanie a menia jeho pohľad na svet. Tue najdôležitejšie premeny si stručne spomeňme:
- citové prežívanie, duševné sebaočisťovanie
Na začiatku duchovnej cesty sa za najťažšiu prácu na sebe považuje práca s našimi nerozvinutými, či neprebudenými čistými citmi, ktoré náš nás súčasný svet núti neustále potláčať. Rozvíjať sa nám ich určite nepodarí v izolácii od sveta, ale vo víre života, keď vôkol nás vidíme a zažívame bolestné sebectvo, chamtivosť, necitlivosť, neláskavosť... Podobné negatívne vlastnosti sú viac či menej ukryté v každom z nás. Ak ich dokážeme zvládnuť a nedovolíme, aby oni ovládali nás, potom môžeme pokračovať v hľadaní vyššieho poznania. Predovšetkým potrebujeme rozvíjať dôležitý súcit, pretože on spolu s ochotou pomáhať druhým nás veľmi posúva dopredu.
- odpustenie sebe aj druhým
Kto v živote nevie druhým odpustiť, sám si odrezáva cestu, po ktorej kráča k cieľu. Nie sme tak dokonalí, aby sme si mysleli, že my odpustenia iných nebudeme nikdy potrebovať. Skutočné odpustenie však často potrebujeme práve my sami. Hnev, nesprávny postoj k vonkajšiemu svetu a očakávanie reakcií druhých podľa našich vzorov spôsobuje, že dokážeme ľuďom ubližovať aj nechcene. Práve tým, že od druhých čosi neustále očakávame, zažívame jedno sklamanie za druhým, pretože nikto nemôže robiť veci presne tak, ako my chceme. Nikto nebude žiť podľa našich vzorov, návodov a skúseností. Nechajme druhýcxh prežiť život podľa ich vlastných predstáv.
- prekonanie ega, sebectva, chamtivosti
K charakteristickým črtám jednotlivca, ktorý si seba začína uvedomovať ako určitú osobnosť a ktorý je nokontrolovateľne ovládaný vlastnými túžbami, patrí sebeckosť. Máme pritom tendencie myslieť si, že sa musí okolo nás točiť svet, zvlášť ak sa cítime napríklad finančne, či citovo nepostrádateľní pre nejakých ľudí. Istota, že je ktosi na nás závislý - nezdravo podporuje rast domýšľavosti. Snaha držať sa za každú cenu v prvom rade pred ostatnými životnými súpermi - zasa dáva nášmu egu pocity nafúkanosti. Kto chce mať neohrozený pocit veľkosti cez vlastníctvo materiálnych statkov - dáva zelenú nebezpečnej všežravej chamtivosti.
Každý sme na inom stupni vývoja a osobnej zrelosti. Spomenuté vlastnosti patria k vývoju osobnosti. Ich zažitím získavame osobné skúsenosti a cenné poučenie. Niektorí máme prechod cez toto kritické vývojové obdobie už za sebou, iných ešte len čaká. Voči tým iným musíme byť zhovievaví, no voči sebe nekompromisne prísni. A preto, keď niektoré zo spomínaných negatívnych čŕt pobadáme na sebe, je našou prvoradou úlohou vysporiadať sa s nimi a netolerovať si ich. Ak túto úlohu nezvládneme, nepustí nás ďalej. To, že sme ju už zvládli, poznáme podľa prirodzeného vnútorného postoja slúžiť druhým a pomáhať im. Spoznáme to aj podľa silnej túžby zdokonaľovať svojho ducha a samozrejmú ochotu riadiť sa morálnymi a vyššími duchovnými zákonmi.


"Každý učí iných tým, aký je a akým sa stáva." (Nancy Clark)

Oporné body meditačnej praxe

Po zvládnutí predchádzajúcich a iných úloh sa človek po určitom čase dostane do štádia, kedy chce zažívať spojenie s Unvierzom - so svetom, od kiaľ pochádza jadro ľudskej bytosti (jej večná duchovná podstata). To splynutie môžeme zažiť vtedy, keď "prekročíme hranice" fyzického tela a jeho dočasného vedomia. Môžeme sa to postupne učiť sebauspokojením a stíšením činnosti zmyslov v meditácii. Každá meditácia by mala začať modlitbou.

- pokorná modlitba za umožnenie poznania
Pri každej modlitbe sa naše vnútorné priestory zväčšujú, aby do nich mohli vstupovať svetlo, krása, láska. Je to úprimná prosba o prejavenie sa Božskej jedinečnosti v nás. Je to zároveň očisťovanie mysle i srdca. Bolo by však zlé chápať modlitbu ako nemennú schému, rovnakú pre každého jednotlivca. Práve tým ju zo srdca jednotlivca (z jeho duše) vyhnali niektoré náboženstvá na perifériu citov. Stáva sa tak často neprežitým mechanickým odriekaním istých formulí, ktorých podstata neprenikne do najvnútornejších hĺbok ľudskej bytosti. Ak vychádza zo srdca a je sprevádzaná prejavmi osobných citov, môže sa stať mohutným prúdom energie, ktorý umožní človeku spojiť sa s Najvyšším.


"Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som vedela prijať veci, ktoré
nemôžem zmeniť, daj mi odvahu, aby som dokázala zmeniť veci,
ktoré zmeniť môžem a múdrosť - aby som ich od seba rozoznala"...


- vyššie sebauvedomenie

Ak sa pravidelným cvičením koncentrácie naučíme zahĺbiť do akéhokoľvek zážitku, povznesieme sa do stavu uvedomovania na vyššom stupni. Začneme chápať podstatu tohto sveta a prehĺbime našu vnímavosť voči jeho krásam. Vzrastie tým i naša citlivosť. Ak sa budeme venovať rozvoju vlastnej intuície, je to začiatok načúvania nášmu vyššiemu Ja. Tým sa tiež otvárame prístupu pozitívnych vibrácii z vyšších sfér. Aby sme tento príliv energií neblokovali vlastným emotívnym i telesným "odpadom", ktorý sme ešte celkom novým myslením a vhodnou stravou neodstránili, je nutné teraz túto očistu dokonať. Meditácia v nás dáva do pohybu proces duchovného rastu a tým i sebaliečenie tela.


"Akonáhle raz trochu pootvoríme bránu mysle a necháme do nej
prúdiť svetlo - tu sa nám tíško zjaví význam života."
(Paul Brunton)


- nadviazanie kontaktu s Vyšším duchovným Ja
Naše "Vyššie Ja" (naša duchovná podstata), je s nami (v nás) počas každého života, aj keď sme ju čoraz materiálnejším ponímaním pozemskej reality "pochovali" do tých najskrytejších hlbín ľudskej osobnosti. Keď s ňou budeme spolupracovať, prejaví sa to väčšou múdrosťou, väčším pochopením a schopnosťou rozdávať všetkým tú pravú bezpodmienečnú lásku. To nás bude napĺňať neobyčajnou energiou a schopnosťami zvládnuť na Zemi akékoľvek skúšky, akékoľvek problémy.
Pri spojení s naším Vyšším Ja sa vytvorí akýsi "informačný kanál", cez ktorý k nám budú prúdiť cenné informácie a rady. Či ich niekto vníma ako jasne znejúci vnútorný hlas odpovedajúci na myslené otázky, či ako intuíciou získanú správnu odpoveď - už nie je tak podstatné. Často zachytávame informácie napríklad aj v obrazových symboloch.


- raz príde čas osvietenia
Keď sa pri opakovaných meditačných cvičeniach dostávame do vyšších sfér, jedného dňa môžeme konečne prekročiť hranice tohto sveta. Jasne pritom zažívame stav ľahkého bytia, ktoré je podobné známym zážitkom odpútania sa z klinickej smrti. Stávame sa súčasťou jedného veľkého Celku, v ktorom vnímame nadradenosť Božskej vševediacej tvorivej a láskavej bytosti. Až tu začíname zažívať pravú meditáciu.


Môžete pritom prežiť tie najrozmanitejšie neuveriteľné veci.
Napríklad aj také, aké som prežila ja: po splynutí vášho individuálneho vedomia s univerzálnym prichádza stav, kedy sa môžete rýchlosťou myšlienky "dostať" kamkoľvek v univerze, do ktoréhokoľvek pozemsky chápaného času a priestoru. Cítite pritom, ako sa rýchlo rozpínate a spolu s tým cez vás preniká nekonečný pokoj, mier a láska. Dokážete ich tak intenzívne preciťovať, až sa sami meníte na pokoj, mier a lásku.
Spoznávate pritom tú skutočnú pravdu o vás samých (nie tú, ktorú si na základe malého intelektového poznania a krátkeho pobytu na Zemi vykonštruovalo naše vedomie). Všetko to obsiahle poznanie prichádza v náhle sa meniacich obrazoch. Keďže ich človek dokáže skôr precítiť, než myšlienkovo vnímať, dá sa len ťažko opísať slovami. Čo sa sa ale opísať dá, sú určité uistenia, ktoré ho sprevádzajú.
Napríklad najväčším omylom človeka je, že verí predsudkom o svojej slabosti, neschopnosti či skazenosti. V predchádzajúcich dvoch častiach sme už spomínali, že ako a na čo človek myslí, tým sa stáva. Tam "hore" oslobodení od obmedzení ohraničeného chápania pozemského rozumu, máme najlepšiu možnosť spoznať, že to všetko sa dá napraviť a zmeniť, ak naozaj chceme.
V našej vnútornej podstate sme všetci silní a dobrí. Slabé bývajú iba naše myšlienky a premrštené túžby. Skazené sú iba naše zvyky, ale my samotní v našom duchovnom jadre nie. Oveľa dôležitejšie, než si mnohí myslíme je pochopenie, že nemá zmysel nenávidieť. Dokonca si myslím, že z ľudských vlastností nie sú žiadne horšie ako hnev a nenávisť. Veľmi veľa problémov si robíme úplne zbytočne, pretože v našej existencii sú iné veci dôležité. Napríklad to, že každou našou myšlienkou pomáhame Stvoriteľovi tvoriť a formovať vesmír, ktorý obývame. Už aj obyčajná nevyslovená myšlienka má väčšiu silu, než si dokážeme vôbec predstaviť.
Náš "skazený" a utrápený svet je len výsledkom myslenia ľudí, ktorí v ňom žijú. Zmeníme ho, ak zmeníme svoje myslenie, ak zmeníme seba. Tiež by sme mali čo najskôr prísť na to, že nemáme nechať slabších zaostávať, keď sme od nich silnejší. Je jedno, či necháme iných zoslabnúť z ľahostajnosti, alebo zo zlomyseľnosti, vždy slabosť druhých oslabí aj nás.
Ak riešime riešime akýkoľvek nekonečný problém, či prežívame silnú bolesť, myslime na to, že každý okamih pozemskej reality je len dočasný a po určitom čase nás už ani nenapadne spomenúť si naň. Trápime sa neraz naozaj celkom zbytočne.
Sami sebe ubližujeme aj vtedy,keď sa bojíme tých, čo sa hrajú na silných. Všetko, čo "zasejú" okolo seba, sa im karmickým zákonom raz vráti a oni prídu na to, že psychickým vydieraním a zastrašovaním svoju skutočnú ľudskú veľkosť "nevyrobia".
Strach, ktorý v našej duši vzniká, veľmi paralizuje vnútornú silu ducha a jeho schopnosti. A tých máme v sebe vždy toľko, aby sme problémy, ktoré nám "boli" naložené na plecia ako skúšky a a na obohatenie nutné zážitky, dokázali v konečnom štádiu zvládnuť. Inak, by celá naša existencia nemala zmysel.

Ak sa vám podarí pomocou meditácie poodhaliť aspoň tie tajomstvá života, ktoré sme spomínali v tomto seriáli, pomôžu vám uveriť, že ľudia sú skutočne schopní ovplyvňovať svoj osud podľa vlastných predstáv. Aby sme sa dopracovali k tomuto poznaniu, nemusíme byť všetci nutne osvietení. Stačí, keď sa k nemu začneme približovať aspoň tak, že si budeme denne navzájom pomáhať kontrolovať negatívne emócie, pretvárať naše myšlienky a postoje na pozitívne, dávať druhým kus seba, rozdávať pokoj a bezpodmienečnú lásku... to všetko sa dá aj hneď, akonáhle chceme. A náš život sa rýchlo začne meniť na šťastnejší a zmysluplnejší.


Som tvoje svitanie, z tmy vyslobodzujúce.
Som hlbina, v ktorej tvoj zármutok prestane.
Buď tichý, buď tichý a vedz, že ja som Boh.
Poznaj ma a buď v mieri.
Vymaž ten záznam na pergamene v sebe,
ktorý bol písaný naň časom.
A na vyhladený povrch napíš znovu:
Ja som Múdrosť, Spravodlivosť a Odpočinok.
Som samotný, len ty si vo mne.
Ja som prúd života, ktorý tebou plynie.
Som všetkým, čo je, a vyplňujem priestor.
Som čisté Bytie, cez ktoré všetko existuje.
Áno, ja som Duch, v tvojej hĺbke prebývam:
Ako si si vedomý mojej prítomnosti, je všetko dobre,
len toho sa drž - ty si vlastným nebom svojím.
(Z ticha - James Rhoades)

späť